Život v cudzej krajine

V mojom súbore fotografií, ktoré som zachytil počas môjho pobytu v New Yorku v roku 2014, zachytávam koloritný život v tomto veľkomeste. Fascinovalo ma prelínanie jednotlivých minorít v pomerne krátkych úsekoch, kde a v rámci jednej ulice ste sa mohli ocitnúť ako keby v úplne inej krajine. V tomto dokumente fotografie zachytávajú rozmer kozmopolitického života, či adaptácie minorít žijúcich v tejto metropole. V tejto sérii sa nachádzajú komunity z ázijského kontinentu v China Towne, Afro-amerického Harlemu, bangladéšske a latino-americké komunity z Queensu alebo židovské komunity z Borough parku.

Pri mojom výskume ma ovplyvnil text fancúzskeho filozofa Étienne Tassina:

„V situácii, keď pojem globalizácie stráca zmysel, keďže sa používa v akejkoľvek súvislosti, predstavuje úvaha o migrovaní zaujímavý prístup k tomuto pojmu, pretože spája kritické skúmanie akozmizmu (strata sveta ako príbytku), ktorý je vlastný globalizácii, s analýzou spôsobov bytia vo svete, ktoré sú vlastné kozmopolitickému občianstvu. Akozmizmus a kozmopolitizmus sa pretínajú v situáciách súvisiacich s migráciou, exilom alebo spoločenstvom v diaspóre a spájajú bolestnú skúsenosť straty domova a konštitutívne skúšanie istého módu bytia vo svete. Situácie spojené s migráciou, exilom alebo diaspórou, ktoré sú častejšie podstúpené než chcené, sú svedectvom straty a zároveň istej skúšky: straty rodného domova, prístrešku, príbytku, v ktorom je zakorenená existencia a kde sa potvrdzuje osobná a spoločenská identita; skúšky vyplývajúcej z inakosti miest, času, osôb, spoločenstiev spätých s pohyblivosťou, ba blúdením, a ktorá je takisto skúškou nás samých. Tento problém má dva od seba neoddeliteľné aspekty: strata príbytku robí z migranta „bezdomovca“ a neprestajné prekonfigurovávanie jeho identity z neho robí to, čo by sme mohli nazvať „bezidentitárnou bytosťou“. Vykorenenosť a „vystavenosť hrozbe“ (Jan Patočka) môžu byť chápané ako to, čo ohrozuje subjektívnu identitu bytostí a politickú stabilitu skupín, a zároveň ako skúsenosť ich neprestajného opätovného vytvárania. Ak skúsenosť vykorenenosti a odcudzenosti začleníme do kozmopolitickej perspektívy, môžeme nájsť pozitívny spôsob, ako ju filozoficky uchopiť.“

Étienne Tassin