Na ploche

Pamäť. Pri tomto slove sa nám vynoria asociácie spojené s podnetmi, ktoré sme prežili v minulosti a sú uložené tak aby sme k ním vo vhodnú dobu mohli v prípade potreby pristupovať. Dovolím si citovať z článku z názvom Epistemological Problems of Memory od Thomas D. Senor, uverejnenom v roku 2009.

Väčšina našich vedomostí je daná v našej pamäti, ktorá sa odohrala v určitom čase. To, čo je možno prekvapujúce, je miera závislosti našich súčasných vedomostí od pamäte. Napríklad sa pozeráte na oblohu a uveríte, že západ slnka je krásny. Toto je novovzniknuté presvedčenie o aktuálnej udalosti si vytvorí svoje miesto v našej pamäti.
Napriek tomu je jeho odôvodnenie bezpochyby závislé od iných presvedčení, ktoré máme. Napríklad, ak ste si aspoň mlčky nepresvedčili, že hľadáte na západ alebo že je večer a nie ráno, viera nebude ospravedlnená (predpokladám, že fenomenológia západu slnka a východu je nerozlíšiteľná). Teraz však nepredpokladám, že všetky znalosti vonkajšieho sveta sú odôvodnené. Vaše presvedčenie, že obloha je červená, by mohlo byť základom nášho poznania. Ani ja netvrdím, že vaše presvedčenie o západe slnka je psychologicky odôvodnené. Mojim tvrdením je, že veľa relatívne jednoduchých poznatkov, ktoré formujeme o vonkajšom svete, zvyčajne závisí od ich nastavenia nášho presvedčenia. Pozadie tohoto presvedčenia je presvedčenie, ktoré je našou pamäťou.

Tak ako si dokáže človek uchovávať spomienky, tak aj predmety dokážu zaznamenať cenné informácie. V mojej práci som sa zameral na pozorovanie časového kontinua v meste Valencia nachádzajúceho v Katalánskej oblasti v Španielsku. Všimol som si, že v tomto meste sú odokryté cenné informácie hovoriace o minulosti priamo pred našimi očami v múroch po zbúraných budovách. Každá stena má totiž svoju históriu. Z každého kúsku omietky, tehly či obkladov môžeme pozorovať účinok času či hmotu v priestore. Tak ako sa vyvíja čas a tvorí priestor, tak aj my môžeme vnímať aj jednotlivé plochy ako separátne časové línie. Tieto línie sú pretínané určitými narušeniami v podobe flóry inak v pomerne konštantnej a priamočiarej časovej osi. V niektorých stenách nám vynára poetický obraz bývalých ľudských obydlí. Môžeme vidieť akú farbu tapiet mali ľudia radi, kde mali kúpeľňu, či to z ktorej strany mali umiestnenú obývačku. Niektoré steny sú zasa menej poetickejšie a môžeme na nich odčítať iba počet izieb či poschodí celého domu.