Dematerializácia fotografického média

Fotografické médium malo v priebehu svojej evolúcie viacero vývinových cyklov. Posledné desaťročia sa udialo niekoľko výraznejších zlomových momentov, ktoré neskôr ovplyvnili toto médium, ako aj fotografické prístroje. Symptomatické bolo masové rozšírenie vyspelých technológií, ktorá sa stala súčasťou spotrebnej elektroniky do domácností. Digitalizácia prebiehala nielen pri fotografických prístrojoch, ale aj pri hudobných či audiovizuálnych záznamoch.

Vstup digitálnych „hračiek“ pre nás na strednej škole na konci deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia znamenal nebývalé možnosti. Svoje túžobné predstavy o mobilnom telefóne, ktorý by vedel zobrazovať aspoň farebné fotografie. V tom čase sme totiž používali iba mobilné telefóny, ktoré mali len niekoľkoriadkový textový displej. Jediné farby,ktoré dokázal zobraziť, bola farba LED podsvietenia.

Aby sme mohli vôbec začať hovoriť o digitalizácii a dematerialite fotografického média, položil som si otázku, ako ďaleko vlastne siahajú jej korene. Ako vlastne pracuje analógovo-digitálny prevodník vo fotoaparáte? Kde sa zjavil počítač? Ako sú dáta uchované? Samozrejme, táto téma by sa dala poňať vysoko vedecky až akademicky. Nebolo to však mojím cieľom. Tým bolo nájsť príbeh alebo objekt záujmu či obdivu, toho prvku, pri ktorom by som sa zastavil a povedal si, tu sa to celé zrodilo. Ten prvok som našiel. Digitalizácii samozrejme predchádzal vynález prvého rozvodu striedavého prúdu od Nikolasa Teslu[1]. Pre mňa však zásadný zlom nastal v čase, keď sa technológie posunuli do vyššieho štádia. Za toto obdobie považujem vynález tranzistora, neskôr mikroprocesora, procesora.

Jedným zo základných stavebných prvkov vo výrobe tranzistorov je polovodičový chemický prvok kremík. Tento tvrdý polokov je zaujímavý viacerými faktami. V prírode sa v čistej forme prakticky vôbec nenachádza[2]. V zemskej kôre je ho prítomná až skoro jedna tretina, ale iba v zlúčeninách. Je podstatnou zložkou väčšiny hornín, ako sú pieskovce, íly, žuly. Dokonca aj v našom tele sa nachádza jeden gram kremíka.[3] S kremíkom sa spája aj jeho využitie v sklárstve či keramike.Istá miera fascinácie týmto prvkom bola teda zrejmá.

V mojej práci sa kriticky vnímaná masovosť prostredníctvom jedného z najčastejších masovokomunikačných prvkov – televízora, ktorý pomocou mikropočítača a jeho kamery robí repetíciu svojho vlastného obrazu, pričom jeho obraz je nekonečný. Obraz je glitchovaný, tak ako tok informácií, či ich zobrazovanie, nemôže byť večné.

Ďalší obraz vytvára diaprojektor, ktorý zachytáva spätný proces a z digitalizovaného obrazu vytvára analógový obraz premietaný na stenu. Toto spojenie opačného procesu sa dá prirovnať k tendencii súčasného trendu alebo snahe o obnovu analógovej fotografie.

Inteligentné telefóny zasa reprezentujú celú škálu s rôznou kvalitou zobrazenia, pričom spoločným nosným prvkom je fotografia kalibračnej tabuľky. Každá obrazovka vytvára svojím zobrazením svoj filter a zároveň nám určuje formát obrazu, tak ako sa v sociálnych médiách vytvárajú filtre, či výrezy. Je tam priama konfrontácia so skutočnosťou, kde sa poukazuje na to, že užívateľ má limitované možnosti či už vo výbere výrezu obrazu, ako je napríklad na Instagrame či Facebooku, alebo možnosti použitia efektu pre kolorovanie obrazu prostredníctvom filtrov.

Celá písomná časť bakalárskej práce k tejto téme sa nachádza TU.

[1]Nikola Tesla sa v roku 1880 sa presťahoval do Budapešti, kde pracoval v telegrafnej spoločnosti a začal sa intenzívne zaoberať výskumom elektriny, pričom prišiel na princíp striedavého prúdu., Zdroj https://sk.wikipedia.org/wiki/Nikola_Tesla
[2]Svýnimkou obmedzených nálezov mikrokryštálov čistého kremíka prevažne v sopečných oblastiach (typová lokalita Nuevo Potosí na Kube)., zdroj https://sk.wikipedia.org/wiki/Krem%C3%ADk
[3] Uvádza sa, že v tele dospelého človeka sa nachádza približne 1 g kremíka, a to predovšetkým v kostiach, chrupavkách a zubnej sklovine, je nevyhnutný pre ich zdravý rast a vývoj. Kremík hrá kľúčovú úlohu pri tvorbe kolagénu, podieľa sa na elastickosti všetkých tkanív. Zdroj https://sk.wikipedia.org/wiki/Krem%C3%ADk